Dvojdňová
rozlúčková cykloakcia malackého cykloklubu ma zastihla "nepripraveného". Do Veľkých Levár k predsedovy klubu som prišiel bez bicykla,
oblečenia, fotoaparátu. Všetko sa však vyriešilo a štartoval som aj na naozaj poslednej cykloceste roku 2005. Síce po štyroch rokoch po prvý
krát BEZ PRILBY, to bola najväčšia chybu, ale s rovnakou chuťou. Bola to predsa rozlúčka - zúčastniť sa patrilo. Plán cesty bol daný, cieľ
jasný. To čo sa udeje pomedzi riadky, to som nečakal. Tentoraz to bola negatívna skúsenosť s "podnikateľmi" na slovenský spôsob. Aspoň,
že nesklamalo nežné pohlavie, či už zastúpené v minipelotóne alebo kuchtiace v cieli cesty - malackej chaty v sedle Baby. Žiadna erotika,
v sedle Baby, to áno, ale tej pezinskej!
1.deň - 29. X. 2005-sobota
Veľké Leváre - Lozorno - Svätý Jur - Pezinská Baba
Cestu začíname vo Veľkých Levároch. Sadám na bicykeL Peťa Patscha, bicykel na ktorom prešiel Hodvábnu cestu
- prvú slovenskú cykloturistickú expedíciu až do Japonska po starodávnej obchodnej ceste. Išiel som prvý, Peťo za mnou v závese.
Šliapal som ako divý, len aby som nezostal v hanbe, rýchlosť bola celý úsek do Malaciek / cca 8 km/ stále nad 20km. A to nám fúkal
protivietor ako bláznivý. V Malackách pri Synagóge sme sa zvítali s ďaľšími členmi. Ja som ledva stál na nohách. Peťo vraví: " Ale
dobre si šliapal, s Tebou nejdem na žiadne expedície v budúcnosti!" No už to vidím ako budem s vyplazeným jazykom za ním...Teraz
ma len naťahuje aby ma "navnadil" na cyklocesty, viem to! Zišlo sa nás šesť. Vyrážame po malackej starej ceste smerom na Bratislavu.
Žena v pelotóne, Zuzka ide trocha pomalšie. To vyhovuje aj mne, vpredu síce nasadili tempo, ale dokázali sa prispôsobiť pomalším, čo
bolo dobré. Cez nadjazd ponad diaľnicu prechádzame a odbáčame do Lozorna. Pridáva sa ku nám daľší bratislavský člen, Dušan.
Prechádzame Lozornom a po žlto značenej cyklotrase sa dostávame k lozorňanským nádržiam. Tak ako pri našom cykloputovaní po
Záhrade Európy, aj tu si jeseň vymaľovala svoj najkrajší obraz. Smerom na Košarisko sme obklopení nad hlavami korunami stromov.
Zvuk kolies utlmuje lístie všetkých farieb napadané na zemi. Prechádzame povedľa klukatiaceho sa Suchého potoka. Robíme si krátke
zastávky, aby sme sa pokochali tou krásou. Zastavujeme sa pri vodnej nádrži Lozorno, prvej na našej trase. Nasledujúce vodná nádrž
Lipníky je menšia, ale o to viac romantickejšia. Posledné stúpanie blízko kopca po pravej ruke - Ostrovec /468,2 m n.m./ a otvára sa pred
nami nakrátko krajina. Prudkým padákom míňame skupinu ľudí využívajúcich jeseň. Na púšťanie šarkanov. Poletovalo ich v povetrí
zo 15 pekne sfarbených, mračiacich, ale aj smejúcich sa paierových tvárí. Tak sme sa na nich zazubili aj my, čo sa majú len oni vyškierať
nám, haa?! Na tradičnej zastávke, v pohostinstve za chatou Budovateľ nezastavujeme, čaká nás totiž stúpanie k Veľkému Javorníku, do
výšky okolo 510 m n.m. Na "Y" križovatke odbáčame do kopčeka vľavo, meníme aj farbu cykloznačenia na zelenú farbu. Ak by sme
pokračovali doprava, dostaneme sa cez Borinku do Stupavy a ďalej, ďalej až za Suchohrad... Oddychujeme na ďalšom rozcestníku -
križovatke rozdeľujúcej cyklocestu na smer ku Železnej studničke a Svätý Jur. Zdravíme skupinu cyklistov, spoznávam v nej kamarátov.
Aký je ten cyklistický svet malý. Idú práve odtiaľ kam máme namierené my. Tak hádam nám nevypili a nezjedli všetko! Zakývame cykloskupinke,
zakývame aj tentoraz minutému Veľkému Javorníku so svojimi 593 m n.m. Ešte jedno stúpanie a sme v sedle Šenkárka /519 m.n.m./.
Zjazd je ťažký, studené počasie robí svoje, slzia mi oči, že nevidím poriadne na cestu, hrôza! Tri bresty a vstupujeme do Svätého Jura.
Zastavujeme a prezeráme si gotický kostol Sv. Juraja z konca 13. storočia, je to vraj veľmi hodnotná stavba rannej gotiky s pôvodným
kamenným oltárom sv. Juraja. V tesnej blízkosti je aj drevená zvonica. Patrik sa vracia kus cesty späť, išiel prvý a nevšimol si, že sme
tu zastavili. Ale kopce má rád, takže mu nerobilo problém vybehnúť ho späť ku nám. Pekne zrenovovaným svätojurským námestím sa
napájame na frekventovanú cestu smerom na Pezinok. Našťastie po chvíli odbáčame vpravo a začínajú nám tiecť slinky. V miestnej časti Grinava
odbáčame vpravo cez koľaje do Slovenského Grobu. Je preslávený husacinou, lokšami. Chuť sme si však mali nechať radšej zájsť, vyparila sa
totiž s neochotou miestnych tiežpodnikateľov. Prešli sme 5 podnikov, hotová tortúra. Nikde sa nám však nepodarilo ochutnať túto špecialitu.
Škoda. Rezervácia a objednávka aspoň 2-3 týždne vopred je totiž pravidlom. V Pivnici u Zlatej Husy k nám boli aspoň troch ústretoví.
Po našej otázke, či majú husy, odpovedali najprv "áno". Následne sme teda chceli objednať, len polovičku tohto operenca, zrazu však husy
"došli." Asi na vtáčiu chrípku a čašník nás chcel takto ochrániť pred nákazou! Zuzka a ja si dávame aspoň veľmi dobrú cesnakovú polievku v
bosniaku. Cena je teda veľká, ale stála za to. Aspoň malá "náhrada" za uletnú husacinu Veľmi zlú skúsenosť však mám s "rodinným
zariadením" Grobský dvor. Nedá sa však súdiť podľa jedného neochotného človeka z presonálu. Najprv sa nezdalo obsluhe moje oblečenie,
následne to, že by sme radi sedeli vonku v altánku. Slová pani za pultom ma dosť zarazili: "Vonku je ale zima".
Moja naivita nemá hraníc, preto odpovedám: "Nám to nevadí, sme otužilí." A ešte sa aj usmejem. To, čo povedala "milá" pani, ma však doslova
dorazilo:
"Ale nám by bola zima!!!"
Po tejto odpovedi si ma pani v slovenskom kroji prestala všímať. Úplne ignorovala mojich vyše 100 kilogramov. No čo už, nie som
prezident ani vplyvný podnikateľ, má ma preto na háku.
Viem, že sem veru nepôjdem v budúcnosti ani keby ma prosili. Hladný, uzimení opúšťame zlatú baňu slovenskú a zahraničné autá drahé.
Priamou cestou vyrážame smer Pezinská Baba. Tušíme, že v cieli dnešnej cesty nás čakajú klobásky, čaj, pivečko. Pezinský kruhový objazd
však cyklistov troch trocha zmiatol. Zamierili sme teda priamo do srdca Pezinka. Zastavili sme sa na pive kúsok od pezinského zámku a
priľahlého zámockého parku. Takže to bola "sila príťažlivosti", nie zmätok v našej šedej kôre, čo nás zmiatlo! Dali sme si po čaji so
šľahačkou a pokračovali okolo Pinnelovho ústavu na 6 km stúpanie. Smer Pernek. Na moju smolu, myslel som si pri začiatku stúpania,
že idem s Marcelom a Patrikom. Dvaja borci, čo majú v nohách dynamit. Na nich do kopcov nemám. Preto som sa zmieril s myšlienkou
samotára do kopca. Na moje prekvapenie však obaja čakali na mňa vždy, keď som sa stratil z ich dohľadu. Tak sa správajú páni cyklisti.
Dokonca sme dobehli aj Zuzku, držala sa statočne. Pridal sa ku nám posledný cyklistický člen dňa - Tomáš. Babu som išiel v minulosti
niekoľkokrát, väčšinou sám. Takto v partii kamarátov mi nepripadal kopec taký dlhý. O chvíľu sme boli v sedle. O chvíľu sme sedeli v teple.
Vďaka ženskému osadenstvu sme mali pripravené kráľovské pohostenie. Večer sa ku nám pridali ďalší čelnovia - Soňa, Michal, Milan.
Prinesené CD-čka s fotografiami z cykloakcií spestrili zábavný večer. Pripomennuli sme si nimi všetky akcie roku 2005. Prvú, aprílovú jazdu.
Sprevádzanie Lucky Kovaříkovej a Michala Jona pri ich návrate domov. Starali sa o nich členovia SCK Záhorák Malacky, privítal ich aj zástupca
primátora pán Bulla na malackom námestí, dokonca bola zorganizovaná aj slávnosťpri príležitosti prechodu Lucky a Michala cez Malacky.
Veď aj vo svojej knihe veľmi pekne spomínali na prechod Malackami, Slovenskom. Znova sme sa nasmiali pri spomienkach na 10. národný
zraz cykloturistov na Jahodníku. Najdlhšiu prezentáciu nakoniec zvládol Ďábel z Gbelú - Patrik. Jeho cestu po rakúsko-taliansko-švajčiarskych
priesmykoch sme sledovali so zatajeným dychom a nechápali sme! Celú ju zvládol sám, jeho plne naložený bicykel vzbudil pozornosť v
každom sedle, kde sa fotil. Väčšinou totiž podobné cykloakcie idú ľudia naľahko. Kilometrov zvládal Patrik na nás všetkých tiež neuveriteľne
množstvo. Poslednú etapu ich bolo napríklad 274, 70 kilometrov!!!!!! Brrrrrrr. On prešiel toľko kilometrov s batožinou na bicykli z Traunu do Jakubova. A sám.
Je to Ďáabel, naozaj. Kto si chce prečítať čo - to z jeho ciest, pozrieť podrobné štatistiky, jeho stránka je tu:
http://DABEL.GBELY.SK. Odchod "na kute" si každý
rozhodol sám. Že ale večer to bol zaujímavý a odchod bol preto neskorý, je jasné!
