Je sobota, dnes nebicyklový deň. Čaká nás prehliadka pamiatok v Malackách, obed, poobede beseda. Preberáme zo spánku Lucku a Michala. Peši sa vyberáme ku Kláštoru Nanebovzatia Panny Márie. Už 350 rokov skrývajú vo svojom podzemí krypty, pohrebisko mníchov. Na to, aby sme sa do krýpt dostali, potrebujeme ako to býva väčšinou zvykom - kľúč. Nebolo však človeka, čo by nám ho vedel poskytnúť! Pán farár kľúč nemá, krypty má na starosť mesto. Kľuče treba hľadať tam. No, nakoniec sa to podarilo a český hostia mohli začať obdivovať, rovnako ako my podzemné priestory o ktorých nevie ani veľa domácich. Pred vstupom nás prekvapil svojim "tajným" príchodom Jirko Říha. Cykloturista, kamarát a ochranca Lucky a Michala pri expedícii. Boli prekvapení ešte viac ako ja. Mne sa totiž podarilo stretnúť a spoznať ďalšieho, zaujímavého a milého človeka. Taktiež doteraz bol pre mňa známeho iba vďaka časopisu Cykloturistika, ktorého bol dlhoročným šéfredaktorom. Teraz môžeme vstúpiť do pozemia Malaciek. Pôvodné podzemie je rovnako staré ako sám kostol (asi 350 rokov) a dali ho postaviť františkáni pre mŕtvych členov svojho rádu. Studené múry hrubé takmer štyri metre chránia pokoj mnohých františkánskych mníchov, ale aj významných mešťanov, ktorých prastarý kult neporušenosti tela viedol k tomu, že ešte počas života mysleli na to, aby si po smrti mohli dovoliť tento luxus za takmer neskutočných 12 zlatých. Neboli teda pochovaní do zeme, ale ich rakvy boli uložené práve tu - v studenom a vlhkom kláštornom podzemí. Za sumu , ktorá by v tých časoch stačila na kúpu dvoch koní, chceli si zabezpečiť pokoj! Skutočnosť však aj v tomto prípade ukázala, že za peniaze sa všetko kúpiť nedá! Za komunistov boli priestory tabu. Až v roku 1992 sa znova začalo o krypte hovotiť. Ale ku tomu pomohli - paradoxne, satanisti. Vraj. Schádzali sa v krypte, mali tu svoje seansy. Pri jednej sa prevrhol horiaci svietnik a začali horieť staré rúcha, drevené rakvy... Plamene sa dokonca rozšírili až na kláštor. Po prehliadke zhoreniska sa zistilo, že mnoho rakiev bolo otvorených, telá vykopané. Nielen v plameňoch zmizlo veľa cenných predmetov. Hlavy vykopaných kostier dodnes nikto nenašiel. Nevie nik, kam sa podeli... Krypty sa začali rekonštruovať v roku 2002 a dnes slúžia ako výstavná expozícia, ktorá okrem iného dokumentuje aj ojedinelý úmysel a len čiastočne dokončený projekt malackých Pálfiovcov. Ich rod bol veľmi rozvetvetvený a svoje panstvá mali po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Boli však súdržní a tak sa rozhodli všetkých zosnulých členov svojho rodu pochovať na jedinom mieste. Žreb padol na Malacky - panstvo, ktoré sa im podarilo rekatolizovať. Vo svojej pôvodnej modlitebni s oltárom v Kaplnke sv. Anny, ktorú mali prenajatú na súkromné omše, dali do stien vyhĺbiť otvory na rakvy. Tie sú zvonku zakryté mramorom so zlatými nápismi mien a dátumu smrti pochovaných. Viaceré však zostali nezaplnené. Poslední malackí Pálfiovci totiž vyhynuli bez potomkov a v projekte nemal kto pokračovať. Uskutočnil sa asi len do polovice. Ostatní členovia rodu po vyvlastnení majetkov v roku 1948 usúdili, že bezpečnejší pre nich bude život v Rakúsku, všetko nechali tak a ušli. Pravdepodobne od tých čias v kryptách všetko ležalo neporušené, no aj neudržiavané, až do rabovania v roku 1992. Ešte šťastie, že pri ňom nezmizlo aj srdce Jána Pálfiho uložené v striebornej kazete. Tá sa nachádzala v špeciálnej nádobe vo vitríne steny v podzemí.

Medzihra - Záhada

A samozrejme, k pozostatkom a kryptám sa viaže aj záhada. Pôvodne sa v kryptách totiž nachádzalo aj srdce Jánovho otca Pavla, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. Pre svoj blízky citový vzťah k Malackám však rozhodol, že po smrti mu vyberú aspoň srdce a uložia ho do rodinnej hrobky k ostatným predkom. Je veľká škoda, že toto legendárne srdce sa počas 1. svetovej vojny stratilo. Pripisovala sa mu zázračná moc. Vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von. Pozoruhodné však bolo, že sa to dialo vždy pred príchodom ťažkých čias - akoby srdce plakalo... Je však aj druhá pozoruhodnosť, ktorá sa viaže ku kryptám a kláštoru nad nimi. Počas 2. svetovej vojny sa v malacká strojárenská fabrika vyrábala súčiastky do zbraní pre nemeckú armádu. Raz keď sa spojenci chystali tento závod bombardovaním zničiť, omylom zhodili bombu gigantických rozmerov na kláštor. Tá práve počas omše preletela strechou poza oltár až do podzemných priestorov krýpt - tesne vedľa miestnosti, v ktorej sa pred bombardovaním skrývali malacké ženy a deti. A stalo sa, čo nik nečakal - bomba nevybuchla! Bolo to len náhoda, obrovské šťastie, alebo ďalší zázrak? Naozaj veľmi duchovné miesto, všetci sme sa rozprávali tlmene, potichu. V prítmí občas "vyšľahli" len svetlá blesku, ktoré narušili pietnosť tohoto miesta. Prechádzali sme po malom chodníčku uprostred krýpt. Občas sme chodili prikrčení, výška stropu nerobila problémy len Lucke a Michalovi a Peťovi. Znova sme vyšli na svetlo, čaká nás ďašia pozoruhodnosť Malaciek, vlastne celého Slovenska.

Schody

Sväté schody z roku 1653. Sú vernou kópiou tých vo Vatikáne. Pobožnosť sa na nich odbavuje po kľačiačky. Kaplnka Svätých schodov bola postavená na príkaz Pavla Pálffyho spolu s kláštorom. Sväté schody sú na svete troje. V Ríme sa nachádzajú pôvodné, po ktorých kráčal Kristus do Pilátovej siene. Kópie sa nachádzajú v Jeruzaleme a v Malackách. Schodov je dvadsaťsedem a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína a Beatrix. Celý komplex pozostáva z dvoch schodísk oddelených stenou a prepojených hornou plošinou. Po schodoch vľavo sa vystupuje nahor kolenačky. Pri tejto pobožnosti sa odriekajú modlitby a každý schod sa pred vstupom naň z úcty k relikviám pobozká. Po schodoch vpravo sa schádza nadol vzpriamene, nie sú v nich žiadne relikvie. Pravé schodisko nebolo v kaplnke vždy. Bolo postavené až pri veľkej rekonštrukcii tejto kaplnky v rokoch 1902- 1903. Vybudovaním druhého schodiska vznikla hore plošina, cez ktorú sa dá prechádzať z jedného schodiska do druhého. Na plošine sa nachádzajú dva oltáre. Ľavý tvorí kríž s Ukrižovaným a sochami Panny Márie a svätého Jána po bokoch kríža. Pravý tvorí socha bičovaného a tŕním korunovaného Krista. Tento oltár má názov Ecce homo - Hľa človek. Alojzom Veselým bol zamurovaný pri veľkej rekonštrukcii vchod do kaplnky z dvora a v kaplnke bol zakrytý novým oltárom. Aby bola kaplnka prístupná aj z nádvoria kostola, bol do nej prerazený nový vchod. Kaplnka Svätých schodov má veľkú návštevnosť aj vďaka odpustkom, ktoré tu môžu veriaci získať. Po prvýkrát bola možnosť získania plnomocných odpustkov Svätým schodom udelená pápežom Inocentom XI., a to 3. mája a 14.septembra (na sviatok Nájdenia svätého kríža a na sviatok Povýšenia svätého kríža. Predstavený kláštora Metod Gazdík sa postaral, aby sa tu dali získavať odpustky až dodnes. V liste pápežovi Piusovi IX. žiada:…Aby teda veriaci ľud nebol pozbavený milosti z pokladu Cirkvi svätej, prosebník ponížene žiada Vašu Svätosť, aby vlastnou právomocou ráčila láskavo otcovsky pre tieto Sväté schody a na sviatky Nájdenia a Povýšenia svätého Kríža udeliť odpustky, ktoré už aj prv boli udelené, alebo pre lepšiu istotu udeliť ich platnosť na večné časy." Pápež Pius IX. Potvrdil odpustky, o ktoré žiadal Metod Gazdík "na večné časy."

Pokračovanie v prírode

Ďalej nás čaká prechádzka zámockým parkom, ktorý patrí ku kaštieľu a bol založený začiatkom 19. storočia. Tu sme nevedeli našim českým kamarátom vysvetliť, teda preložiť do ich jazyka slovo kaštieľ... Zistili sme, že neexistuje český ekvivalent pre toto slovenské slovo. Prezeráme si aj malackú synagógu, pred ktorou mávame štart našich cyklotúr. Tentoraz je dokonca otvorená. Neplánovane sa dostávame aj na prehliadku vnútra pekne zrekonštrovanej synagógy. Bola postavená v r.1886 s rituálnymi kúpeľami, školou a bytom kantora v okolí. Je to veľká sieňová stavba s orientálnymi kupolami, krytou dvojvežovou fasádou, členenou dvoj a trojitými oknami na spôsob maloázijskej architektúry. Ústredná obradová sieň má z troch strán poschodovú emporu pre ženy, ku ktorej vedie osobitné schodište.Dnes je v nej sídlo detského umeleckého krúžku. Neomylne sa históriou /krypty/, Svätými schodami, zámockým parkom a Synagógou dostávame k - jedlu. Začali sa hlásiť naše žalúdky, preto sme neodmietli pozvanie mesta Malacky zastúpeného opäť zástupcom primátora pánom Bullom na obed. Poobede si dávame krátku prestávku, Lucku a Michala čaká beseda o svojej cykloexpedícii. Veľa ľudí sa na nej v poobedných hodinách nezišlo, škoda. Možno po našej cykloexpedícii po Anglicku, Škótsku a Írsku to bude lepšie! Takto pekne sme zakončil nebicyklový deň. V nedeľu nás čaká presun, znova na bicykloch do Kyjova. Preto dobrú noc, Lucka a Michal!

Štart od Synagógy je imozantný. V pelotóne je dokonca novinár, ktorý ako jediný robí rozhovor s Luckou a Michalom na bicykli - za celú ich 3 ročnú cestu. Celú etapu prešiel s nami na svojom bicykli. Kolega nás raz za čas predbehol na aute. Zastavil, spravil fotku a zasa sadol do auta a stláčal pedále. Kolega, ten pedálami točil. Chvíľu s Luckou, chvíľu s Michalom. Rozhovor do časpoisu za jazdy na bicykli, geniálne. Z Malaciek sme vyrazili v spoločnosti áut smerom na Studienku, po modrej značke. Paľo Patsch v aute s majákom robil priestor pre nás cyklistov, aby sme zbytočne neboli ohrozovaní autami. Pri krátkej prestávke sa ku nám pridal cyklista s prívesným vozíkom. Hneď dostal pomenovanie "kamiónek". V kľudnom tempe a peknom počasí na apríl sa dostávame ku križovatke. Odbáčame vľavo na Tomky. Už po žltej značke sa lúčime s cestou a autami. Vstupujeme na lesnú časť cesty. Zrovna keď som vytiahol fotoaparát a išiel fotiť Lucku, bum! Predne koleso zapichnuté v piesku. Našťastie som nespadol. Ale zablokoval som kamiónek. Čo už, záhorácke duny ma prekvapili. Objavili sa znenazdajky. Ako pravá púštna etapa. Kto mal horský bicykel, ten ešte ako tak prešiel, ale trekingové to občas nezvládali. Bolo treba aj tlačiť bicykle. Prichádzame k jazeru a chatovej oblasti, dávame si prestávku. Bavíme sa, rozprávame o všetkom možnom. Pomali nás ťahá prezrieť si pamiatky Šaštína-Stráží. Prichádzame pred baziliku, fotíme sa. Nazeráme dovnútra. Život Šaštína-Stráží je úzko spätý s národnou svätyňou, bazilikou (basilica minor) Panny Márie Sedembolestnej, hlavnej patrónky Slovenska. Jej pôvod siaha až do roku 1736, kedy začali terajšiu baziliku stavať podľa plánov Mateja Vépiho aj spolu priľahlým kláštorom rehoľníci svätého Pavla - pavlíni. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole. Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15.septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nie len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházy. Jedná sa o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Maliarska výzdoba baziliky nesie rukopis Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera. Malebnou Chvojnickou paorkatinou znova po červenej značke prechádzame cez Stráže nad Myjavou, Petrovu Ves. Vstupujeme do mesta Holíč. Nakrátko zastavujeme na námestí pred gotickým kostolom Božského Srdca. Opäť rozhovor pre tlač. Lucka a Michal sú naozaj na roztrhanie... Cez Skalicu len preletíme, máme "zpoždení". Pred trinástou hodinou začínajú Lucii a Michalovi byť srdcia silnejšie. A nebude to pre kopček, ktorý sme vyšli. Za ním sa totiž ukázal hraničný prechod Skalica - Sudoměřice. Presne po troch rokoch a 67 668 kilometroch znova uvideli svoju rodnú krajinu. Hraničný prechod je ináč uzavretý, ale len pre cylocestovateľov je dnes výnimočne pripravený. Dokonca aj na štempel d o pasov. Na hraniciach je prichystané všetko na privítanie - hudba, moravské koláčiky, sponzory cykloexpedície. A hlavne tu čaká veľké množstvo cyklistiek a cyklistov. Také privítanie nemajú ani prezidenti, keď prídu na bilaterálne rokovania. Fotenie, fotenie a fotenie a fotenie a fotenie a fotenie... A podpisovanie, podpisovanie, podpisovanie. Keď došiel film, baterky, perá, papier, materiál, pelotón vyrazil. Tentoraz už je naozaj veľký a čakajú ho prvé kilometre po Morave. V sprievode polície prechádzame smerom na Ratíškovice. Znova vítanie, moravské kroje, koláčiky. Podpisy a fotenie. Všetko sa opakuje, také malé milé de´javu. V Miloticiach na zámku je ďalšia zastávka. Barokní stavba zámku v Miloticích vznikla na místě středověké tvrze ve druhé polovině 17. století, ale její konečná podoba pochází z první poloviny 18. věku, kdy se zde jako stavebník uplatnil Karel Antonín Sérenyi. Dnes je návštěvníkům přístupna stylová zámecká instalace s vybavením od konce 17. až do poloviny 19. století. Centrální prostorou zámku je Sál předků s rozměrnou iluzívní freskou F. Ecksteina s námětem apoteózy sérenyiovského rodu. Štukovou výzdobu reprezentačních interiérů provedl v letech 1723-1725 Giovanni M. Fontana. Klenbu kaple pokrývají nástěnné malby Josefa I. Mildofera. Z Milotíc je to len kúsok po vcelku kľudnej ceste a sme v cieli etapy. V Kyjove. Kyjovské námestie je plné, všade zástupy ľudí ako na prvého mája. Dnes ale ľudia vítajú cyklistov. Pri hymne Českej republiky mi behá mráz po chrbte. Som členom pelotónu, pre ktorý hrajú štátnu hymnu! Nádherný pocit. Oslava sa odohráva v Kyjove. Nachádza sa tu totiž firma Dacom, ktorá pomáhala obom cyklocestovateľom." My sa musíme začať lúčiť, odchádzame domov. Aj keď by sme radi zostali až na posledný deň dojazdu do Obory Hvězda...

SUMÁR 3 DŇA DÁTUM: 24.APRÍL 2005 LOKALITA: :MALACKY KYJOV- MALACKY - BRATISLAVA CELKOVÝ ČISTÝ ČAS: ??? /10:00-19:00/ PREJDENÉ KM:cca 150 MAX RÝCHLOSŤ:??? PRIEMERNÁ RÝCHLOSŤ:???

---

Skončila sa zaujímavá "sprevádzacia" cyklotúra. Spoznl som veľa, veľa dobrých a zaujímavých ľudí. Lucka, Michal, jeho rodičia, Luckin brat, Michal Třetina, Kalimero, Jiří Říha, Vladko-kamiónek z Devínskej... a všetci ostatní, ktorí sa zúčastnili so SCK Záhorák na tejto, dá sa povedať rodinnej cykloceste.

REKAPITULÁCIA TRASY: SPOLU 230 KM

1. deň - piatok 22. IV. 2005 - Šprechen zí dojč, Mauacky? 80 km
Viedeň -Hainburg - Bratislava - Devín - Zohor - Láb - Plavecký Štvrtok - Malacky

---

2. deň - sobota 23. IV. 2005 - Malacky napešo

---

3. deň - nedeľa 24. IV. 2005 - Domů 150 km
Malacky -Studienka - rekreačná oblasť Tomky - Šaštín-Stráže - Štefanov - Petrova Ves - Holíč - Skalica - hraničný prechod Skalica/Sudměřice - Rohatec - Ratíškovice - Milotice - Kyjov /90km/ - cesta do Malaciek autom - Malacky - Plavecký Štvrtok - Láb - Zohor - Devín - Petržalka /60km/

---

Text a foto: Ľuboš Horňák
lubo.hornak@gmail.com
www.nitovka.szm.com