Prvý deň cesta z Nových Zámkov cez Šurany, Levice,Kalinčiakovo, Santovku, Hontiansku Vrbicu, Zbrojníky, Šikenicu, Trhyňu do Želiezoviec .
/108 km/.

Vítam Vás znova pri mojich cyklopotulkách po Slovensku za minipivovarami. Tentoraz ma koľajnice preniesli do južných častí nášho Slovenska. A to do Nových Zámkov. Prečo sem? Najlepšie to vyhovovalo ako začiatok etapy mojej cykloduši. Menej to ale vyhovovalo duši môjho bicykla - a to doslova. Po vystúpení z vlaku duša zadného kolesa hlásila STOP ! Celkom spľasnutá čakala aby jej niekto pomohol.... Niekto poďakoval modráčke za cestu a niekto si pomyslel či to náhodou ona nie....Koleso som dofúkal čo to dalo s príručnou pumpičkou a vydal som sa hľadať cestu na Šurany. Počasie mi prialo, slniečko svietil a tak veselo do objavovania nových, neznámych miest. Po cca kilometri zadné koleso nado mnou vyhralo znova. Lepenie a výmena ma neminula. Musí tu však povedať že to bola len a len moja chyba. Už pred cestou dom a pri zbežnej kontrole bol zadný plášť dosť zničený, ale hovoril som si, že to ešte vydrží túto cyklotúru. Nevydržal.... Dierku po kamienku som našiel našťastie hneď, zalepenie nebol problém, rovnako tak aj výmena predného plášťa az zadný. Zalepená duša smeroval tiež na predné koleso-menšia záťaž. Potom mi správnosť cesty ešte potvrdila pani novinárka /tá čo predáva noviny/ , narazil som aj na benzínku s kompresorom, dofúkal som poriadne kolesá a vydal sa konečne preč z veľkého mesta a teda veľkej premávky. Jedna vec ma avšak na Zámkoch zaujala a aj potešila. Množstvo cyklistov a hlavne cyklistiek. Nielen starších, ale dosť veľa aj vo veku mojom... Pekne oblečené si to pedálovali do práce. Mňa čakala cesta smerom na Nitru - teda dosť frekventovaná cesta. Našťastie po 2-3 km ma odbočka voviedla do prvej dedinky - do Bánova a cez Nitriansky Hrádok ma privítali Šurany. Tu som vyrušil z rozhovoru dvoch pánov, ale musel som sa predsa spýtať na cieľ mojej návštevy v tomto meste kde sú síce aj iné pozoruhodnosti - napríklad aj Chránený prírodný výtvor Čierna Voda.Od roku 1976 tvorí úsek starého koryta rieky Nitry, odrezaný od hlavného toku pri regulácii. Nachádza sa v katastroch obcí Šurany, Úľany nad Žitavou a Kostolný Sek. Križuje cestu a železničnú trať medzi Šuranmi a Úľanmi nad Žitavou.Po prehliadke Pivovarského dvora a ochutnávke čierneho piva som pokračov v ceste cez Dolný Ohaj, Badavu, Svatušu, Pozbu, Bešu do Klanej nad Hronom. Tu som si dal prestávku na doplnenie síl pri sovietskom tanku T-34 z II.svetovej vojny - T-34/76 mal silný motor, bol rýchly, dobre opancierovaný, so širokými pásmi dobré jazdné vlastnosti na mokrom teréne a snehu a bol dobre vyzbrojený. T-34 bol skutočný postrach pre nemecké vojsko. Mohol ohroziť každý nemecký tank a sám bol proti nemeckým delám dobre chranený. Potom ako rusi presťahovali svoje fabriky do Tankogradu, mohli vyrábať vo veľmi krátkom čase neobmedzené množstvo týchto vynikajúcich tankov. V Nemecku začali T-34 kopírovať a tak vznikol Panther - efektívna odpoveď, ale proti ruskej presile veľa nezmohol. Aj keď mal lepšie technické vlastnosti, nemohol jedným výstrelom zničiť 20 tankov. Tu stojí tento dnes už nemý svedok vojny na podstavci a ukazouje nezmyselnosť každej vojny ktorá bola, je a bude...Po prestávke ma už čaklao len 6 km do Levíc, to bola hračka. Len cesta sa znova zaplnila autami. Ešte že tu sú vodičí dosť ohľaduplný k cyklistom. Tak teda Levice - územie mesta bolo osídlené už v dobe kamennej, o čom svedčia nálezy pravekých pracovných nástrojov a keramiky. Prítomnosť Keltov približne v roku 300 pred našim letopočtom dokumentujú strieborné keltské mince objavené v roku 1930 na území Levickej novej osady. Na prelome nášho letopočtu územie obývali Germáni, neskôr Rimania, Húni, Góti a starí Slovania. Prvá písomná zmienka o Leviciach pochádza z roku 1156 a je ňou donačná listina, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. Historickou dominantou mesta sú nesporne zrúcaniny kamenného hradu, ktorý bol postavený v roku 1318 na úzkom skalnom výbežku nad močariskami Hrona v tesnej blízkosti južnej cesty k stredoslovenským banským mestám. Jeho prvým majiteľom bol Matúš Čák, neskôr kráľ Karol Róbert. Vojenský význam hradu vzrástol najmä v čase tureckých vpádov a v rokoch 1703 až 1708 v ňom sídlili Rákocziho kurucké vojská, ktoré pri ústupe hrad zničili. Mesto bolo v minulosti postihnuté viacerými ničivými požiarmi, jeho rozvoj však naďalej pokračoval vzhľadom na výhodnú geologickú polohu na rozhraní Pohronskej nížiny a výbežkov Štiavnických vrchov. V roku 1919 sa mesto načas stalo súčasťou Maďarskej republiky rád a v roku 1938 po viedenskom verdikte sa 10.novembra Levice opäť stali načas pohraničným mestom Maďarskej republiky. Prezrel som si pohostinstvo, v ktorom býval niekedy Levický pivovar Helén. Dnes ho pripomína len zbytok erbu, ktorý zostaly v novovyrúbanom okne. Okne, ktoré nahradilo bývalé CK tanky minipivovaru. ŠKODA!!! Pokračujeme však ďalej smerom na Kalinčiakovo, kopčeky , tzv. hupáky sú tu pekné, uberajú dosť síl. Pre túto cestu som sa však rozhodol aj napriek tomu, že v Leviciach mi odporúčali ísť inou trasou, nechcelo sa mi však ísť opať cez mesto s množstvom áut. Takto ma teda hupáčiky dostali až do známej Santovky - áno odtiaľto teda pochádza, tu vyviera mineralna voda známa pod názvom Santovka. Tu ma čakal ďalši kopček, do ďalšej dedinky - Hontianskej Vrbice ma už ale voviedol pekný zjazd. Ďalej to boli Zbrojníky - Šieknica, Trhyňa a Velký Pesek. A už som bol v cieli úrvého dňa cyklotúry - v Želiezovciach. Tu ma zaujal pekný dom a busta pri vstupe - je tu totiž pamätná izba Franza Schuberta. Bola verejnosti sprístupnená v roku 1978. Je umiestená v tzv. Sovom zámočku, kde svetoznámy hudobný skladateľ Franz Schubert pôsobil v rodine Eszterházyovcov ako učiteľ hudby, počas svojich dvoch pobytov v roku 1818 a 1824. Expozícia pomocou dokumentov a dobového nábytku a inventára zaznamenáva pôsobenie tohto hudobného skladateľa tu v Želiezovciach. Domorodca som sa spýtal na cestu ku Amfiteátru - na nete som si našiel adresu a tu som chcel prespať túto noc. "Áno amfiteáter viem kde je, ale tam ubytovanie určite nie je! Tam bývajú len diskotéky, naozaj" ! Tak, hádam sa tu nájde aj niečo iné, hneď som sa aj na to opýtal. "Nieéé, tu v Želiezovciach skapal pes, tu nie je nič!!! Nooo, hádam sa nebude opakovať moja anabáza pri spaní na ovčej farme... Ale na smer k amfoteátru som sa spýtal a vybral som sa tam. Našťastie ubytovanie tam bolo možné, hneď som to využil a spal som už verte neverte o 18:00… Až do nasledujúceho rána. Miestni obyvatelia pripravili kultúrny program pre návštevu zo Španielska a Nemecka - učiteľky aj s deťmi. Deti vraj poslali po 22:00 spať a samé ešte zostali a dorazili vínko čo priniesli zo svojej rodnej krajiny. A ja som spal… To by sa asi Cyklorudovi nestalo!!!Učiteľky.