Dvojdňová cykloakcia usporiadaná KST Jablonica - odbor turistiky. Prvý septembrový víkend sme sa my "záhoráci z Mauacek" zúčastnili 3. ročníka Regionálneho zrazu cykloturistov regiónu Záhorie. Ťažký názov - ja viem. Ale dobrí ľudia, pekné prostredie a starostlivosť zo strany usporiadateľov robia z tejto akcie dobrý tip aj do budúcna! Videli sme veľa krás, aj cyklistiek - myslené samozrejme! Domáci povodili /aj/ našu malackú cyklistickú skupinku a ukázali nám veľa z okolia Jablonice za tieto dva dni. Videli sme náučný chodník v Sobotišti, prebicyklovali sme krásny úsek v CHKO Záhorie. Ale hlavne, boli to dva dni s milými ľuďmi z Jablonice a Sobotišťa.

Cestu začíname dvaja v Bratislave - Tomáš a ja. Netradične, necyklisticky na Hlavnej železničnej stanici. Spočiatku to vyzeralo nádejne, mali sme sa vidať po vlastnej osi cez Devín, Devínsku Novú Ves, Zohor, Láb a Plavecký Štvrtok do Malaciek...Nechcem ukazovať kto nakoniec zvolil vlak - ale ja som to nebol! Ale v pohode, Tomáš - aspoň sme si ešte trocha oddýchli. A bola zima ráno...V Malackách nás už čakala druhá časť "výpravy" - ozajstný Záhoraci. Na klasickom mieste pri Synagóge nakladáme bicykle na autá. Zasa trocha "necyklistická akcia" priznávam, ale čas nás tlačil. V Jablonici bola prezentácia účastníkov daná na deviatu hodinu, takže jediná možnosť ako prísť načas je - auto...Na cestu sa vydávame siedmi. Ako Tí statoční...Počasie sa ukazovalo v tom najkrajšom možnom háve, čo len pridávalo na nálade a spokojnosti a očakávaní. Do Jablonice dorážame načas. Pomenovanie obce je slovenského pôvodu a je odvodené od ovocného stromu jabloň. Jablonica vznikla pri dôležitej ceste zvanej VIA BOHEMIKA - Česká cesta, ktorá spájala Prahu s Budínom. Obec Jablonica bola od roku 1607 do roku 1704 mestom. Svedčí o tom pečať s erbom Jablonica a nápisom SIGIL * OPPIDI * JABLONICA * ANNO * D * 1607. Po slovensky: Pečať mesta Jablonica roku pána 1607. Zaslúžil sa o to šľachtický rod Appónyiovcov. Výsadu mesta stratila Jablonica v roku 1704 a to pre zradu Jabloničanov počas Rákoczyho povstania. Na provizórnom parkovisku už vykladala bicykle pre mňa zatiaľ neznáma cyklorodinka. Hlava r odiny sa o všetko postarala, poskladala na cyklotúru bicykle celej rodinke. Veľmi dobré bicykle. Zaujal ma najmä jeho bicykel - dcéru mal "napojenú" na sedlovku. Spolu tvorili veľmi fotogenický obejkt. No nič, ideme sa zapísať, spoznávanie nastane neskôr! Hlavný stan dvoch dní zrazu bol na cvičisku miestneho kynologického klubu. Prezentácia prebehla v poriadku, na moje prekvapenie žiadny poplatok. Len samý úsmev od milých "jabloničaniek". Domáci pripravili vynikajúce privítanie, prišla pani starostka Alenka Hazuchová. V príhovore sa predstavil aj pán Schall z regionálnej rady KST Senica a predseda KST Jablonica S. Hamerlík. Po príhovoroch nasleduje zoznámenie sa s trasou, ktorá je pripravená na sobotu. Štart!!! Vyrážame na Senicu. Je nás tak 30 cyklistov a cyklistiek.. Teda pekný had. Po cca. 2 km opúšťame predsa len, aj keď sobotnú, ale cestu pre autá. Odbáčame smerom na Hlbocký dvor. Tu je už cesta pekne označená cykloznačkami. Prichádzame do obce Hlboké. Prvá písomná zmienka je z roku 1262. Koncom 13. storočia patrilo Hlboké hradnému panstvu Branč. Do miestnych dejín sa zapísal Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa tu narodil a najmä Dr. Miroslav Hurban, ktorý tu pösobil ako evanielický farár od roku 1843. Do našej národnej histórie sa zapísal ako jeden z kodifikátorov spisovného jazyka slovenského/spolu so Štúrom a Hodžom/ Počas 45-ročného pôsobenia Hurbana sa Hlboké stalo centrom slovenskej kultúry. Po "povinnej" fotografii pri mohyle spomínaného J.M. Hurbana nasadáme na naše koníky a cez lávku pokračujeme doprava. Orientácia je jednoduchá, cykloznačenie je účinné! Pekným prostredím po cyklochodníku prichádzame k vodnej nádrži Kunov. Po malom občerstvení pokračuje náš cyklovýlet do ďalšej obce - Sobotište. Sobotište sa po prvý raz spomína v listine z roku 1241 ako Zobodych cum castro lapideo Berench. V roku 1547 sa v obci usadili habáni. Vďaka nim sa začala rozvíjať remeselná činnosť miestnych obyvateľov. V roku 1700 tu založili spoločný cech mlynárov, tkáčov, pytlikárov, mäsiarov, pekárov, obuvníkov, nožiarov, kožušníkov, krajčírov a hrnčiarov s pôsobnosťou pre celé brančské panstvo. Už sme očakávaný Jankom Iváčkom pred renesančno-barokovým kaštieľom s peknými nárožnými vežami. V roku 2004 miestny klub slovenských turistov vybudoval Náučný chodník. Históriou Sobotišťa Vás prevedie 9 náučných panelov. Cesta je značená, takže zablúdenie nehrozí. Pri prechádzke sa dozviete z panelov o vzniku obce/panel č.1/, prezriete si usadenie Habánov/č.2/, gazdovský spolok - história družstevníckeho hnutia v Sobotišti/č.3/, prírodu a jej plody nám priblíži panel č.4 - ovocinárstvo a pálenice určite zaujmú hlavne mužskú časť, ďalši panel popisuje povodne, vodné mlyny na rieke Malina. V jej toku sa ich nachádzalo 11./č.5/, uvidíte katolícky kostol-pôvodne románsku stavbu zo 14 .storočia/č.6/. Židovskú obec a jej históriu približuje panel č. 7. Smerom na východ a do mierneho kopčeka sa dostaneme k chránenému areálu Lipnica-Savarka nazývanému aj "Kalvínske hroby". Tu vysadil v roku 1845 Samuel Jurkovič a čelnovia Gazdovského spolku lipky na pamiatku založenia prvého úverového družstva. Do 24. apríla 1845 spolu vysadili 160 lipiek - každá dostala meno osoby, ktorá ju zasadila, alebo meno osoby blízkej členom spolku. Učiteľ Samuel Jurkovič dal ešte opraviť studničku, ktorá nesie meno po jeho dcére Aničke. Jeho činy nám pripomína panel č.8. Posledný, 9-ty panel približuje evanielický kostol z rokov 1783-1784. Celá cesta je "prejazdná " s bicyklom. Sú tu miesta, ktoré by stáli za úvahu "upraviť" bezbariérovo. Ako príklad poslúži priechod k usadeniu Habánov. Cesta cez lávku je najproblematickejšia, musí sa po schodoch vystúpiť na hlavnú cestu - a tých schodov je na rodinku s bicyklami dosť. Ale preokonať sa dá všetko. Náučný chodník sa vracia do svojho východzieho bodu - do centra Sobotišťa, pred kaštieľ. Lúčime sa s tými, čo nepokračujú ďalej s nami. My ostatní ideme po zvlnenom teréne po ceste pre autá cez Rohov, Rybky do Smrdák. Stará legenda o vzniku kúpeľov hovorí, že prameň kedysi dávno objavil pastier, ktorý tu pásol dobytok. Mla boľavé nohy a často si ich máčal c teplom prameni. Po čase zistil, že kúpeľ v nezvyčajne páchnucej vode mu prináša úľavu. Už v roku 1617 sa Smrdáky uvádzajú ako kúpeľné miesto / Termae frigidae/. Zakladateľom kúpeľov je však až barón jozef Vietoris. V rokoch 1832 a 1833 postavil prvú kúpeľnú budovua kaštieľ pre zámožných návštevníkov. Kaštieľ slúži ako liečebný dom dodnes. V Koválove sa občerstvujeme - po krátkom, ale výdatnom kopčeku priamo za Smrdákamy potrebujeme doplniť hlavne tekutiny. Pokračujeme cez Dojč na Šajdíkove Humence. Prechádzame okolo miestneho cintorína a po žltej značke lesnou asfaltovou cestou prichádzame do "Búrú", teda do Borského Mikuláša. Obedujeme, oddychujeme. Nemáme v nohách veľa kilometrov, ale videli a zažili sme dosť zaujímavého. Pre spiatočnú cestu do Jablonice zvolili domáci úsek cesty ktorým sme prichádzali do Borského Mikuláša. Ale tentoraz pokračujeme po modrej značke stále v CHKO Záhorie smerom na Hlboké. Asi po 10 km asfaltovej cesty využívanej vojakmi sa dostávame na hlavú cestu Senica - Jablonica. Po krásnej lesnej časti tvrdá realita. Áut je našťastie málo a 12% zjazdom vchádzame do cieľa našej dnešnej cyklotúry. Tu už nás čakal vypísaný účastnícky list, domáce pagáčiky a zaujímavý destilát - vo fľaške bola spolu s tekutinu aj neurčitá "zelina" Peter Patsch si to tipol na pŕhľavu...Ale chutilo to zaujímavo. Večer sme zakončili v debátách zoznamovaní sa. Spoznal som aj "vodcu" tandemu, ktorého som spomínal v úvode. Radoslav aj s dcérou išli veľmi dobre. Vraj do kopcov mu veľmi pomáhala aj ona. No, verím. Na rok jej určite stíhať nebudeme! Dobrú noc.

SUMÁR 1 DŇA: DÁTUM: 10.SEPTEMBER 2005 LOKALITA:JABLONICA - SMRDÁKY - BORSKÝ MIKULÁŠ - JABLONICA CELKOVÝ ČISTÝ ČAS: 3:29:13 /10:00-18:00/ PREJDENÉ KM: 71.80 MAX RÝCHLOSŤ:63.0 PRIEMERNÁ RÝCHLOSŤ:20.6

2. deň - 11. 9. 2005-Nedeľa

Ráno sme sa rozhodovali s Tomášom ako ďalej. Chceli sme zostať a ísť s ostatnými aj dnes...Nakoniec sme sa rozhodli, prejdeme krátky asi 15 km dlhý úsek spoločne s ostatnými. Potom sa oddelíme a vydáme sa na spiatočnú cestu do Bratislavy. V trocha smutnejšej nálade sa vydávame od kynologického cvičiska na hlavnú cestu Jablonica - Trstín. Po pár metroch ju opúšťame po žltej cykloznačke do ľava. Prechádzame okolo vodnej nádrže Jablonica. S neustálim naberaním výškových metrov máme problémy skoro všetci. Najväčšie však Peťo Patsch, ale aj napriek jeho zdravotným problémom zvládol tie 3 km do kopca v poriadku. So skupinou sa lúčime pri cykloznačkách na rozcestníku Suchánka. Nakoniec sa ku nám dvom pridáva aj Radoslav - samozrejme už bez dcérky. Ostatný pokračujú ďalej na Dobrú Vodu. My sa v bezchybne značenom prostredí dostávame už po modrej cykloznačke na Prekážku. Tu sa dávame po hlavnej ceste na Trstín, Smolenice. Po pravej strane je krásny Smolenický zámok - škoda, že pre verejnosť je uzavretý...Patrí totiž Slovenskej akadémii vied, ktorá na ňom poriada len svadby a rôzne stretnutia SAV s medzinárodnou účasťou...Značka nás upozorňuje aj na blízky Jahodník, ktroý máme ešte čerstvo v spomienkach zo zrazu Slovenských cykloturistov. Celý čas cesty do Bratislavy budeme mať po pravej strane CHKO Malé Karpaty. Toto rozsiahle pohorie tiahnuce sa v dĺžke takmer 100 km od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Obklopuje ho Podunajská rovina a pahorkatina, Považské podolie, Myjavská pahorkatina a Borská nížina. Najvyšším vrchom sú Záruby s výškou 768mnm. Pokračujeme cez Horné a Dolné Orešany. Mierne kopčeky dajú zabrať, ale Radoslav ide ako čert. Pochválil sa, nepozerá na tachometer aby si udržoval jednu rýchlosť, ale využíva merač tepu...Raz ide na 120, raz 150 tepov...My s Tomášom sme išli asi na tepe kolibríkov, ale na Radoslava sme nemali! Našťastie za Doľanami cesta začína klesať. V obci Častá je možnosť návštevy hradu Červený Kameň. Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň,, stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami. Neskoršie prestavby zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku. Dubová, za obcou si "odskakujeme" spolu s Radoslavom na Zochovu chatu. Kopec so sklonom 10% nemá konca-kraja, tých 6 km je nekonečných! Hore si dávame zaslúžené pivo, kofolu. Posedíme, podebatujeme s Radoslavom, ktorý ide cez les do Malaciek. Lúčime sa teda a do Bratislavy pokračujeme dvaja. Zjazd stál tiež za to - 68 km dole kopcom s plnými brašňami - to stálo za to "trápenie sa" smerom hore. Prichádzame do Modry. Do Modry - Perly malých Karpát...Prechádzame totiž nielen povedľa Malých Karpát - ale aj po Malokarpatskej vínnej ceste. Cesta spája bývalé kráľovské mestá s vinohradníckou tradíciou .Vínna cesta vedie z Modry, cez Pezinok, Svätý Jur do Bratislavy. Zahŕňa aj priľahlé podmalokarpatské obce. Každé z miest niečím vyniká. Vo Svätom Juri je známa prírodná rezervácia jazerných sedimentov a veľkomoravské hradisko z 10. storočia. V Pezinku vinohradnícke múzeum a Modra - Modra je známa slovenskou ľudovou majolikou. Kto by odolal po ceste ponúkaným možnostiam "degustovať" miestne vínka? Teda, ak nie je na bicykli...Čakala nás ešte cesta do Bratislavy - takže my sme odolali...Z Modry cez Vinosady vstupujeme do Pezinka. Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako "terraBozin".V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. stor. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, kedy kráľ Ferdinand III. Udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 10. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Tu už tradične zastavujem na námestí pri Starej radnici na krátke občerstvenie.Sedíme vonku pod slnečníkmi a vychutnávame si nedeľnú pohodu. Oproti Dolný kostol, správne teda kostol Najsvätejšieho spasiteľa. Vľavo od neho je tzv. mariánsky stĺp - kamenný stĺp, na vrchole ktorého je socha Immakulaty Panny Márie s korunou dvanástich hviezd. Žena z Apokalypsy stojí na zemeguli a šliape hlavu hadovi. Stĺp so sochou Panny Márie dal postaviť Pezinčan Ján Schmidt v oku 1749. Súsošie sa týči na vyšších kamenných stupňoch, ktoré je obkolesené kamennými stĺpikmi spojenými silnou reťazou. Konávali sa tu slávnostné zhromaždenia, hlavne na štátne sviatky. Za komunistického režimu súsošie odsunuli k priečeliu dolného kostola a veže, sochy anjelíkov dali do múzea, reťaz a stĺpiky presunuli pred gotický farský kostol. Domov nám už nezostáva veľa, cez Svätý Jur prichádzame do Rače, tu sa lúčim s Tomášom. Mňa už čaká len rýchly presun po cyklo/necyklochodníkoch do Petržalky. Už za tmy - po ceste stretávam veľa cyklistov, ktorý nemajú žiadne osvetlenie na bicykli, ani odrazky...To, že hazardujú so svojím životom - to je ich vec...Ale oni ohrozujú aj druhých ľudí! To je ten najväčší problém! Takých cyklistov by mala polícia pokutovať okamžite.

SUMÁR 2 DŇA DÁTUM: 11.SEPTEMBER 2005 LOKALITA:JABLONICA - ČASTÁ - PEZINOK - BRATISLAVA CELKOVÝ ČISTÝ ČAS: 4:41:28 /09:00-19:00/ PREJDENÉ KM: 95.70 MAX RÝCHLOSŤ:68.0 PRIEMERNÁ RÝCHLOSŤ:20.5